Obchod sa nekončí vystavením faktúry. Pri daňovom posúdení je dôležité aj to, čo sa skutočne dodalo, v akom rozsahu a na aký účel.
Faktúra patrí medzi základné doklady obchodného vzťahu. Jej existencia však sama osebe nezaručuje splnenie všetkých podmienok odpočítania DPH alebo uznania daňového výdavku. Preto odporúčame dokumentovať obchod priebežne, od objednávky až po prevzatie a využitie plnenia.
Faktúra a skutočné dodanie musia spolu súvisieť
Pri bežnom tuzemskom dodaní, pri ktorom dodávateľ uplatňuje DPH, zákon vyžaduje faktúru. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty spolu s úvodnou vetou odseku znie:
„Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,“
Zároveň musia byť splnené vecné podmienky odpočítania dane. Použitie prijatého plnenia upravuje § 49 ods. 2, ktorého prvá veta znie:
„Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7.“
Formálna správnosť faktúry nenahrádza splnenie vecných podmienok odpočítania DPH. Konkrétne pravidlá sa líšia podľa druhu obchodu a daňového režimu.
Kto preukazuje rozhodujúce skutočnosti
Rozsah dokazovania daňového subjektu upravuje § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok):
„Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“
Postavenie správcu dane v dokazovaní stanovuje § 24 ods. 2 Daňového poriadku:
„Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.“
Spôsob hodnotenia dôkazov upravuje § 3 ods. 3 Daňového poriadku:
„Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“
Aké podklady odporúčame uchovávať
Dokumentáciu prispôsobte charakteru obchodu. Z praktického hľadiska odporúčame uchovávať najmä:
- Pri dodaní tovaru: objednávku, zmluvu, dodací list, prepravné doklady, skladové záznamy a potvrdenie prevzatia.
- Pri poskytovaní služieb: zadanie, obchodnú komunikáciu, výkazy vykonaných prác, odovzdávací protokol a konkrétne výstupy.
- Pri stavebných prácach: súpisy prác, stavebný denník, fotodokumentáciu a preberacie protokoly.
- Pri úhrade: bankové výpisy alebo iné doklady o platbe.
Ide o praktické príklady, nie o univerzálny zoznam povinných príloh ku každej faktúre.
Prípustnosť dôkazov upravuje § 24 ods. 4 Daňového poriadku:
„Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“
Pri službách zachyťte obsah aj výsledok práce
Odporúčame, aby označenia ako „poradenstvo“, „marketing“ alebo „administratívne služby“ sprevádzalo konkrétne zadanie a dokumentácia výsledku.
Ilustračný príklad: Pri marketingovej kampani si možno uchovať zadanie, schválené návrhy, odovzdané grafické podklady a report kampane. Pri odbornej konzultácii môže pomôcť písomné stanovisko alebo záznam o riešených otázkach.
Nie každá služba vytvára rovnaký druh výstupu. Podklady preto zhromažďujte podľa skutočného priebehu spolupráce. Spätne nevytvárajte dokumenty, ktoré by obchod opisovali inak, než sa uskutočnil.
DPH a daňový výdavok sa posudzujú samostatne
Odpočítanie DPH a uznanie výdavku pri dani z príjmov majú odlišné zákonné podmienky.
Základné vymedzenie daňového výdavku obsahuje § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov:
„daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak,“
Uplatňujú sa aj ďalšie podmienky a obmedzenia zákona, najmä podľa § 19 a § 21. Samotné zaúčtovanie faktúry preto nezaručuje daňovú uznateľnosť nákladu.
Na pochybnosti reagujte konkrétne
Pri výzve odporúčame vysvetliť priebeh obchodu a ku každej spornej otázke priradiť dostupný podklad.
Oznámenie pochybností upravuje § 46 ods. 5 Daňového poriadku:
„Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.“
Dokumentáciu pripravujte už počas spolupráce
Ku každej významnej zákazke odporúčame viesť prehľadný súbor podkladov. Objednávka, dodanie, prevzatie, úhrada a využitie plnenia by mali byť dohľadateľné aj s odstupom času.
Dobre zdokumentovaný obchod vám umožní vysvetliť nielen fakturovanú sumu, ale aj prácu a hodnotu, ktoré za ňou stoja.
Právne zdroje
- Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), najmä § 3 ods. 3, § 24 a § 46 ods. 5.
- Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, najmä § 49 a § 51.
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, najmä § 2 písm. i), § 19 a § 21.
Právny stav overený k 12. októbru 2026. Praktické odporúčania treba prispôsobiť konkrétnemu obchodu a príslušnému daňovému režimu.