Národná rada Slovenskej republiky schválila 1. októbra 2026 nový Občiansky zákonník. Vládny návrh, prerokovaný ako parlamentná tlač č. 1312, parlament prijal v treťom čítaní na 61. schôdzi uznesením č. 1667. Schváleniu predchádzalo prvé čítanie 9. júna 2026 a prerokovanie v Ústavnoprávnom výbore NR SR.
Schválenie parlamentom treba odlišovať od platnosti a účinnosti zákona. Evidencia NR SR pri overení k 9. októbru 2026 uvádzala štádium legislatívneho procesu „redakcia“. Nasledujúci prehľad preto opisuje vybrané pravidlá parlamentom schváleného textu, nie pravidlá, podľa ktorých sa už dnes automaticky postupuje.
VÄČŠÍ PRIESTOR NA USPORIADANIE VLASTNÝCH ZÁLEŽITOSTÍ
Schválený zákonník výslovne vychádza z princípu autonómie vôle. Podľa článku 2 ods. 1 si každý môže podľa vlastnej vôle usporiadať svoje súkromné záležitosti, ak to zákon nezakazuje a neprimerane tým nezasiahne do práv a dôstojnosti iných osôb.
Článok 2 ods. 2 umožňuje nahradiť zákonné ustanovenia vlastným dojednaním, zároveň však určuje hranice tejto slobody. Dohoda nesmie odporovať zmyslu a účelu zákona, dobrým mravom ani verejnému poriadku.
Nejde teda o neobmedzenú možnosť dohodnúť čokoľvek. Zmluvná sloboda zostáva spojená s ochranou ostatných osôb a rešpektovaním záväzných pravidiel.
SPOLOČNÉ IMANIE MANŽELOV ZAHŔŇA AJ ÚPRAVU DLHOV
Schválený text používa pojem „spoločné imanie manželov“. Podľa ustanovenia § 291 ods. 1 vzniká uzavretím manželstva. Miera účasti manželov na spoločnom imaní nie je vyjadrená podielmi (ustanovenie § 292 ods. 6).
Do zákonného spoločného imania patria aj dlhy vzniknuté počas manželstva, s výnimkou výlučných dlhov jednotlivých manželov (ustanovenie § 292 ods. 4).
Medzi výlučné dlhy zákon zaraďuje najmä:
- dlh týkajúci sa výlučného majetku jedného manžela,
- dlh, z ktorého je zaviazaný iba jeden manžel bez súhlasu druhého, ak nejde o obstaranie bežných vecí,
- mimozmluvný dlh, za ktorý zodpovedá iba jeden manžel.
Tieto výnimky upravuje ustanovenie § 293 písm. h) až j). Pri posudzovaní dlhu preto bude dôležitý jeho pôvod, účel aj súhlas druhého manžela.
PRI VÝLUČNOM DLHU MANŽELA SA OBMEDZUJE USPOKOJENIE ZO SPOLOČNEJ VECI
Podľa ustanovenia § 303 ods. 1 sa pohľadávka veriteľa iba jedného z manželov pri výkone rozhodnutia uspokojuje z výlučného majetku tohto manžela.
Za podmienok uvedených v § 303 ods. 2 možno postihnúť aj vec patriacu do spoločného imania. Na uspokojenie vymáhaných nárokov však možno použiť najviac polovicu hodnoty postihnutej veci.
Zákon tým nevylučuje postihnutie spoločnej veci ako takej. Obmedzuje hodnotu, ktorú možno použiť na uspokojenie veriteľa. Ustanovenie § 303 ods. 3 následne upravuje vznik výlučného majetku druhého manžela v zodpovedajúcej časti hodnoty.
MAJETKOVÁ DOHODA MANŽELOV VYŽADUJE NOTÁRSKU ZÁPISNICU A REGISTRÁCIU
Manželia si môžu počas manželstva upraviť majetkové práva a povinnosti odlišne od zákonného režimu. Takáto zmluva ani jej zmena nemajú spätné účinky (ustanovenie § 297 ods. 1 a 3).
Zmluva o spoločnom imaní musí mať formu notárskej zápisnice. Účinnosť nadobúda registráciou v príslušnom notárskom centrálnom registri (ustanovenie § 298 ods. 1).
Dohodou možno rozsah spoločného imania rozšíriť alebo zúžiť, vyhradiť jeho vznik ku dňu zániku manželstva a odlišne upraviť jeho správu (ustanovenie § 298 ods. 2 až 4). Samotný § 297 upravuje uzavretie tejto zmluvy počas trvania manželstva.
VŠEOBECNÁ PREMLČACIA LEHOTA JE TROJROČNÁ, EXISTUJÚ VŠAK VÝNIMKY
Podľa ustanovenia § 138 je všeobecná premlčacia lehota trojročná, ak zákon neustanovuje inak. Nemožno preto tvrdiť, že sa všetky nároky premlčia za tri roky.
Napríklad pri nároku priznanom rozhodnutím súdu stanovuje § 139 spravidla desaťročnú lehotu. Desaťročnú lehotu upravuje za určených podmienok aj § 140 ods. 1 pri písomnom uznaní dlhu čo do dôvodu a výšky.
Ustanovenie § 142 ods. 1 umožňuje stranám písomne dohodnúť kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu lehotu, najmenej jeden rok a najviac desať rokov. Takúto dohodu nemožno uzavrieť v neprospech spotrebiteľa (ustanovenie § 142 ods. 4).
NEPOCTIVÉ ROKOVANIE O ZMLUVE MÔŽE ZALOŽIŤ ZODPOVEDNOSŤ
Schválený text výslovne upravuje povinnosti už počas rokovania o zmluve.
Podľa ustanovenia § 570 sa strany musia navzájom pravdivo a úplne informovať o známych skutkových a právnych okolnostiach, ktoré môžu ovplyvniť platnosť zmluvy alebo zrejmý záujem druhej strany na jej uzavretí. Rozsah informačnej povinnosti sa posudzuje podľa okolností rokovania.
Ustanovenie § 571 ods. 2 upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nepoctivým ukončením rokovania bez spravodlivého dôvodu v štádiu, keď sa uzavretie zmluvy v dôsledku správania nepoctivej strany javilo ako vysoko pravdepodobné.
Samotné neuzavretie zmluvy však zodpovednosť automaticky nezakladá. Podľa § 569 môže každý slobodne rokovať a nezodpovedá za to, že sa dohoda nedosiahne.
PODSTATNÁ ZMENA OKOLNOSTÍ MÔŽE VIESŤ K NOVÉMU ROKOVANIU
Ustanovenie § 580 upravuje situácie, keď sa po uzavretí zmluvy podstatne zmenia okolnosti.
Pri zmluvách s jednorazovým odloženým, opakovaným alebo trvajúcim plnením môže za zákonných podmienok vzniknúť právo žiadať obnovenie rokovania. Vyžaduje sa najmä hrubý nepomer v právach a povinnostiach a zmena, ktorú dotknutá strana nemohla pri uzavretí zmluvy predpokladať alebo ovplyvniť (ustanovenie § 580 ods. 2).
Ak sa strany nedohodnú, súd môže za podmienok § 580 ods. 3 záväzok zmeniť alebo zrušiť. Uplatnenie týchto práv však neoprávňuje stranu prestať plniť (ustanovenie § 580 ods. 4). Výluky upravuje § 581, napríklad prevzatie nebezpečenstva zmeny okolností.
SPOTREBITEĽSKÉ PLATBY MAJÚ OSOBITNÉ PORADIE
Ak je dlžníkom spotrebiteľ, plnenie sa podľa ustanovenia § 481 ods. 2 priraďuje najskôr na náklady spojené s uplatnením pohľadávky, potom na istinu, následne na úrok a napokon na úrok z omeškania.
Pri splátkach sa plnenie priraďuje k najskôr splatnej splátke; rovnaké pravidlá sa následne použijú aj v rámci tejto splátky (ustanovenie § 481 ods. 3). Poradie je podstatné pri určení, aká časť zaplatenej sumy znižuje samotný dlh.
PODPOROVANÉ ROZHODOVANIE A PREDBEŽNÉ PREHLÁSENIE
Schválený text upravuje podporované rozhodovanie ako pomoc človeku pri vlastných právnych úkonoch. Táto pomoc má predchádzať ustanoveniu opatrovníka (ustanovenie § 200 ods. 2).
Zmluva o podporovanom rozhodovaní musí mať formu notárskej zápisnice a nadobúda účinnosť registráciou v notárskom centrálnom registri podporných opatrení (ustanovenie § 204 ods. 2).
Ustanovenie § 194 umožňuje človeku, ktorý predpokladá svoju budúcu nespôsobilosť na právne úkony, vopred prejaviť vôľu o správe svojich záležitostí alebo o osobe opatrovníka. Predbežné prehlásenie musí mať formu notárskej zápisnice (ustanovenie § 195).
SÚKROMNÝ FOND MÁ ZÁKLADNÚ ÚPRAVU, PODROBNOSTI PONECHÁVA OSOBITNÉMU PREDPISU
Ustanovenie § 290 zavádza súkromný fond ako právnickú osobu, ktorej majetok je určený na trvalé plnenie súkromného účelu vymedzeného zakladateľom. Vzniká zápisom do verejného registra súkromných fondov (ustanovenie § 290 ods. 4).
Podrobnosti jeho založenia, fungovania, správy majetku a ochrany dotknutých osôb však § 290 ods. 6 ponecháva osobitnému predpisu. Zo samotného tohto ustanovenia preto nemožno vyvodzovať konkrétne daňové výhody ani automatickú ochranu majetku pred veriteľmi.
KROK VPRED, KTORÉHO SKUTOČNÝ PRÍNOS UKÁŽE PRAX
Nový Občiansky zákonník prináša veľké očakávania, ale aj otázky. Slovenská advokátska komora a Notárska komora SR vo svojom spoločnom vyhlásení z 29. septembra 2026 podporili jeho prijatie. Podľa ich hodnotenia prínosy nového kódexu prevažujú nad nedostatkami. Zároveň však výslovne upozornili, že jeho podobu nepovažujú za bezchybnú, vnímajú výhrady ku konkrétnym riešeniam a čas na prípravu na nové pravidlá považujú vzhľadom na rozsah zákonníka za krátky. Toto stanovisko bolo vydané ešte pred parlamentným schválením.
Z nášho pohľadu je preto predčasné hodnotiť nový zákonník ako jednoznačný úspech alebo neúspech. Väčší priestor na vlastné dohody a podrobnejšie pravidlá môžu pomôcť pri riešení každodenných situácií. Ich skutočný prínos však ukáže až používanie v praxi: či budú ustanovenia zrozumiteľné, ako ich budú vykladať súdy a či sa podarí odstrániť nejasnosti bez zbytočných sporov. Aj odborné komory zdôraznili, že schválením zákonníka sa práca nekončí. Potrebné bude nadviazať úpravami súvisiacich zákonov.
Zdroje
- Národná rada SR – Občiansky zákonník, parlamentná tlač č. 1312 – oficiálna evidencia legislatívneho procesu a dokument „Schválené znenie zákona NRSR 1312“, dostupný v časti III. čítanie. Parlament schválil zákon 1. októbra 2026 uznesením č. 1667. Národná rada Slovenskej republiky
- Slovenská advokátska komora a Notárska komora SR – Nový Občiansky zákonník považujeme za krok vpred – spoločné stanovisko z 29. septembra 2026, na ktoré odkazuje záverečná časť článku. Slovenská advokátska komora
Legislatívny stav overený k 9. októbru 2026. Prehľad vychádza z parlamentom schváleného znenia; jeho schválenie sa odlišuje od vyhlásenia zákona v Zbierke zákonov a nadobudnutia účinnosti.